Nórsko v priebehu roka nahradilo Rusko na pozícii najväčšieho dodávateľa
plynu do Nemecka. Severská krajina sa totiž podieľala 33 % na celkovom
objeme, zatiaľ čo Rusko iba 22 %, uviedol regulátor vo vyhlásení.
V roku 2021 pritom Nemecko doviezlo z Ruska až 52 % plynu. Vlani však
Moskva po vypuknutí vojny na Ukrajine a zavedení sankcií Západu znížila
dodávky cez plynovod Nord Stream 1 do Nemecka najprv o 60 %, potom o 80 %
a začiatkom septembra na nulu po odstávke plynovodu a jeho následnom
poškodení.
"Chýbajúce dodávky plynu z Ruska boli čiastočne kompenzované dodatočným dovozom, okrem iného cez Holandsko, Belgicko a Nórsko," uvádza sa vo vyhlásení BNetzA.
Vláda v Berlíne sa poponáhľala tiež so zavádzaním opatrení, ktoré jej
umožnia dovážať skvapalnený zemný plyn (LNG) a nahradiť dodávky z Ruska.
Obmedzila tiež export komodity do susedných krajín, ktorý jej predtým
štedré dodávky ruskej energie umožňovali. Aj nižší dopyt za hranicami
prispel k poklesu exportu, poznamenal regulátor.
Celkový nemecký export plynu dosiahol v minulom roku 501 TWh, čo je o
tretinu menej ako 749 TWh v predchádzajúcom roku 2021. Nemecku tak
zostal na domácom trhu vyšší čistý prebytok 948 TWh (902 TWh v roku
2021).
Spotreba medzitým klesla o 14 % aj vďaka miernejšej zime, keď boli
teploty v priemere o 1,1 stupňa Celzia vyššie ako priemer v
predchádzajúcich štyroch rokoch.
Úrovne zásob plynu v Nemecku v súčasnosti dosahujú pohodlných 90,72 %,
čo je výrazne nad hranicou 40 %, ktorú regulátor na začiatku februára
považuje za kritickú.
Opätovné naplnenie zásobníkov po zimnej sezóne v priebehu roka 2023 však
bude veľkou výzvou vzhľadom na neistotu v súvislosti so všeobecnou
situáciou, dodal regulačný úrad vo vyhlásení.